Ryba ako lokomotíva
Lonský rok bol na rybárske výpravy chudobný pre množstvo zásadných zmien v mojom živote. Napriek tomu som sa snažil aspoň o krátke výpravy a tak sa nedalo odolať pozvaniu „chytiláka Lukáša“ na spoločnú aj keď jednodňovú rybačku na nám známom miestnom štrkovisku. Vonku panovalo neskutočné teplo a podľa informácií ani rybám to veľmi nebolo po chuti. Berú-neberú, tešil som sa na partiu a letnú noc pri vode. Od rána sa veci komplikovali jedna za druhou a už som si myslel, že sa na tie ryby ani nedostanem. Rýchle balenie a neskorý príchod na miesto mi ešte viac ubralo na nálade. O to veselšie bolo uvítanie a „klasický za jeden“ ma dostal do nálady. Nebol čas na experimenty, a vsadil som na Skunka, ktorý mi chytá perfektne. Miesto poznám, tak sa snažím nahodiť do oka medzi trávami ale už sa šerí a je ťažké tam trafiť. Udice nahodené, dokrmujem pol kilom gulí Skunka a venujem sa partii. O hodinu skontrolujem prúty, a chalani žartujú, že je to zbytočné lebo ryba stojí už druhý deň. Tak som si v duchu pomyslel „veď sa pohne“.
A tak sa debata rozprúdila a tesne pred polnocou nás z nej vytrhla jazda na mojom ľavom prúte. Najprv sme stáli ako obarení, a pozerali na prút akoby sme neverili že máme záber. Len svietiaci swinger ma prebral k záseku. Ryba si brala silón ako lokomotíva, tak nebolo pochýb, že to nebude násaďák. Zdolávanie trvalo viac ako 20 minút a nakoniec som rybu vytiahol aj s balíkom buriny. Nádherne stavaný šupináč ma neskutočne potešil a zmazal celodennú únavu.
Prút som nahodil naslepo ale s pocitom „už je odchytané“ som dokŕmil zvyškom gúľ. Prepísal dátum na povolenke a spokojne si užíval letnú noc. Prebral som sa na chlad z padajúcej rosy a natiahol si mikinu. Hneď ako som sa usalašil v stoličke ozval sa ľavý prút dvomi pípancami a jazdou. Na breh sa po krátkom zdolávaní pozrel krásny riadkáč s veľkou chvostovou plutvou.
Po fotení som už vôbec nevedel zaspať a svitanie umocnilo zážitok z tejto krásnej rybačky. Ešte raz som prehodil miesto zopár guličkami a očakával záber. No jediný rozruch v rannom svite poskytli divé holuby bojujúce o hniezdo na vŕbe nad mojou hlavou. Vychádzajúce slnko mi svojimi lúčmi postupne zatváralo oči. Z driemot ma vytrhol tentokrát pravý prút a ešte dezorientovaný sa snažím udržať nielen prút ale i rybu na ňom. V rannom svetle pozorujem tento súboj a patrične si to užívam. Po podobratí obdivujem krásneho šupináča, ktorý je snáď dokonalý.
Pre mňa to bol krásny relax a neskutočný zážitok v čase každodenného chaosu a pracovného kolotoča. Cestou domov si v mysli prehrávam každé zdolávanie a nádherné okamihy v prírode.
Vlado Kovačic